Ani Vám nejde dokopy predstava japonského šéfkuchára s francúzskymi jedlami? Možno nie, no o svojich kvalitách by Vás určite presvedčilo hociktoré nimi pripravované jedlo. Japonci sú doslova všade. Či už ako výrobcovia syrov, šéfkuchári alebo cukrári, ktorí navyše denne propagujú francúzsku kuchyňu. Odišli zo svojho rodiska, aby priniesli kúsok svojej kultúry do iných krajín. Vymenili svoje tradičné a svetovo známe sushi za zem foie gras a bressenských sliepok.
Jedným z významných predstaviteľov tejto kulinárskej ideológie, ktorá spája umenie krajiny vychádzajúceho slnka s francúzskou noblesou, je Joël Robuchon. Na svojom konte má niekoľko michelinovských hviezdičiek. Tohto japonského ducha zaobaleného do francúzskej kultúry si všimli už i v sprievodcovi Paris Nippon. Šéfkuchár Šiniši Sato vo svojej reštaurácii Passage 53 bol už dvakrát ocenený hviezdou. V príprave niektorých z jeho špecialít sa mu nikto nevyrovná. Ďalším skvelým šéfkuchárom je Keisuke Macušima pôsobiaci v Nice na Azúrovom pobreží, ktorý má tiež už jednu hviezdu. Vo Fontainebleau zasa hviezdi (hoci ešte bez hviezdy) Kunihis Gota pracujúci v reštaurácii Alex. V sprievodcovi Gault Millau je označený za „velikána zajtrajška“. Ani cukrárenské umenie nie je Japoncom cudzie, čoho dôkazom je uznávaný cukrár Sadaharu Aoki, ktorý prišiel do Francúzska v roku 1991. Dych Vám vyrazí svojou originalitou pri príprave francúzskych koláčov a vianočných tort. A keďže k Francúzsku neodmysliteľne patrí aj syr, Japonci si podchytili, osvojili a môžeme sčasti povedať, že aj prisvojili i tento produkt potravinárskeho priemyslu. Majsterkou vo výrobe syra sa stala Sanae Hisadová. Prvú predajňu si otvorila v Paríži. Známym je jej syr maroilles zjemnený japonskou whisky.
Ako je to možné, že má japonská a francúzska kuchyňa k sebe tak blízko? Sanae Hisadová a Joël Rabuchono hovoria, že obidve kuchyne majú spoločné zvláštne chute. K štyrom základným – sladká, slaná, kyslá a horká pridávajú Japonci svoju piatu chuť- umami, čo znamená chutný, delikátny.Tieto dve kuchyne sa stretli v priebehu niekoľkých rokov na jednom bode, z ktorého francúzska kuchyňa ostáva stále trošku na zemi v súvislosti s podstatou varenia, naproti tomu Japonci experimentujú a pridávajú jej produkty, ktoré predtým nepoužívala, objasňuje Kojama.Výmena medzi týmito dvoma stranami začala v 60. rokoch s príchodom Japoncov do Francúzska za účelom získania nových skúseností a vedomostí z oblasti francúzskej kuchyne. Po príchode domov si potom otvárali francúzske reštaurácie. Francúzi sa od Japoncov naučili používať napríklad wasabi alebo sójovú omáčku. Japonci zase bežne využívajú foie gras. Japonsko tiež vnieslo do Francúzska „ľahšiu kuchyňu“ a kratšiu prípravu jedál.
Zdroj: tyden.cz
Foto: lidovky.cz, socheese.fr
